Selfpublishing dáva šancu každému – knihy pred vydaním nikto poposudzuje – no potom mnohým knihám a ich autorom chýba potrebná spätná väzba. Tá môže nádejnému spisovateľovi ušetriť čas, nervy i peniaze. Ani my si nekladieme za cieľ hodnotiť jednotlivé diela, ale zhrňme si aspoň základné chyby pri písaní knihy, ktorých sa nádejný autor dopúšťa najčastejšie.

Najčastejšie chyby pri písaní knihy

1. Myslí si, že má originálny nápad

Nedávno som v televízii pozerala film Pýcha a predsudok. Sledujúc osudovú dvojicu Jane Bennettovú a pána Darcyho som si uvedomila, koľko filmov a rozprávok už bolo urobených podľa tohto motívu lásky, v ktorej sa dvaja neznášajú až tak, že sa do seba zamilujú (hneď mi napadol napr. Denník Bridget Jonesovej).

Recyklácia témy, motívov a postáv v literatúre nie je ničím novým. Veď aj preslávané 50 Shades of Grey sú len erotickým odvarom Twilightu. Problém nastáva, ak autor po niečom siahne a okopíruje to bez toho, aby pridal kus vlastnej práce. Bridget Jonesová má v podstate rovnakú zápletku ako Pýcha a predsudok, ale inak je to úplne iný film.

Nebojte sa inšpirovať, no pozor na bezduché napodobňovanie toho, čo tu už je. A platí to nielen o beletrii, ale aj o moderných žánroch populárno-odborných kníh.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si o dôvodoch, prečo ľudia čítajú knihy.

2. Miluje zvuk svojho písania

…aj keď to myslím skôr obrazne. Dnes už snáď nikto nevyťukáva písmenká na mechanickom písacom stroji, hoci je pravda, že zvuk poctivej mašinky dokáže kreativitu riadne nakopnúť.

V prenesenom význame to vyjadruje skôr sklon autora k akejsi pisateľskej pýche – pocit, že on vie písať najlepšie a celý svet čaká len na jeho dielo.

Neznamená to, že nemáte mať široké lakte pri snahe preraziť, ale zdravá pokora ešte nikomu neuškodila. V opačnom prípade sa vám môže stať, že budete chrliť knihy ako na bežiacom páse, ale nikto o ne nebude mať záujem – podobne ako v živote nevyhľadávame prítomnosť namyslených ľudí.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok o budovaní dôvery u svojich čitateľov.

3. Myslí si, že to bude ľahké

Trochu iným druhom literárnej pýchy je pocit, že svet je gombička a netreba urobiť nič výnimočné pre dosiahnutie úspechu. Veď knihu stačí napísať, ona sa bude predávať sama.

Toto sú prípady autorov, ktorí sú možnosťou selfpublishingu nadšení a bezhlavo sa vrhnú do vydania knihy bez toho, aby si sadli a spočítali, čo ich to bude stáť – a nielen peňazí, ale hlavne námahy.

Takéto nadšenie často vyprchá po prvých týždňoch, keď sa počet predajov knihy stále drží na nule. Spisovateľská bublina spľasne, autor začne z neúspechu knihy obviňovať čitateľov, ktorí nevedia, čo je dobré, a presunie sa k inému projektu.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a stiahnite si vydavateľský plán – pomôcku pre začínajúcich autorov.

4. Nevie, odkiaľ začať

Možno by ste sa čudovali, kto všetko sa dnes chce stať spisovateľom. Mnohých priťahuje vidina bohatstva či slávy, napriek tomu, že by možno viac zbohatli, ak by si našli brigádu v McDonalde, ako písaním knihy.

Dokonca nie je ničím výnimočným, ak niekto napíše do vydavateľstva mail, aby mu nadiktovali, o čom má vôbec knihu napísať.

Áno, sú to možno extrémy, ale treba pamätať na základnú vec: ak chcete vydať knihu, musíte predovšetkým vedieť, o čom chcete písať. V čom bude vaša kniha iná ako ostatné? Prečo by si mal niekto chcieť kúpiť práve tú vašu knihu? Ak odpovede na tieto otázky nemáte jasné už na začiatku, nedozviete sa ich neskôr z žiadnych návodov na internete.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok, o desiatich krokoch, ako napísať knihu.

5. Nerozvíja svoj jazyk a pisateľský štýl

Všimli ste si, že všetky chyby doteraz pramenili hlavne z prístupu k samotnému písaniu? Niet sa čo diviť, pre knihu nie je kľúčový marketing či možnosti distribúcie, ale logicky – kniha samotná. A to jednak obsahovo – o čom kniha je, ale aj formálne – ako je napísaná.

Technicky knihu dokáže napísať hocikto, kto dokončil 1. stupeň ZŠ, v skutočnosti je písanie knihy viac ako slohová práca. Udivuje ma, ak sa do písania knihy pustí niekto, koho posledným pisateľským výtvorom bol maturitný sloh.

Haló, žijeme v 21. storočí, kedy sa pisateľský talent dá cibriť už aj na Facebooku. Dnes môže mať každý svoju webstránku alebo blog a tých literárnych súťaží, do ktorých sa dá zapojiť, ani nehovoriac!

Rozhodnúť sa z ničoho nič pustiť do písania knihy znamená, že je autor buď skrytý talent a nepotrebuje sa zlepšovať (šanca jedna k miliónu), alebo sú jeho pohnútky k písaniu nesprávne motivované.

Pracujte na svojom štýle, čítajte a vzdelávajte sa. Predovšetkým stále píšte. A až keď vám viacero od seba nezávislých ľudí povie, že by ste mohli napísať niečo väčšie, pustite sa do veľkého projektu písania knihy.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok o tom, ako vám môže pomôcť blogovanie.

6. Nezáleží mu na pravopise

Ovládať pravopis je ako vedieť jazdiť na bicykli. Kto sa to naučí, už to nezabudne, ale hlavne úrovne poznania pravopisu môžu byť diametrálne odlišné – ako odviezť sa za mesto do prírody vs. súťažiť na Tour de France.

Schopnosť prejsť na bicykli za deň 50 km postačí väčšine Slovákov, ak by sme mali ale poslať reprezentanta na preteky, vyberieme radšej Sagana. Ovládať pravopis dokáže taktiež veľa ľudí, ale ak to treba na 100 % (lebo kto chce pustiť knihu do sveta s chybami?), zveríme to radšej do rúk odborníkovi.

Dajte si pozor, aby ste neskončili ako moja kamarátka Lenka – chválila sa mi zviazanou bakalárskou prácou. Na moju otázku, prečo mi ju nedala na korektúru, odpovedala, že ona tam žiadne chyby nemá – veď si to kontrolovala! Hádajte, na ktorej strane som objavila prvú…

Poučením je, že ak aj pravopis ovládate na dobrej úrovni, nemáte šancu vychytať všetky chyby pri písaní knihy. A ak vám na tom nezáleží, kniha sa okamžite dostane do povedomia len ako obyčajný amatérsky počin.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok o dôvodoch, prečo vaša kniha potrebuje profesionálnu korektúru.

7. Nechce investovať

Občas sa objavia aj takí výmyselníci, ktorí nerozumejú tomu, prečo by mali za selfpublishing niečo platiť. Často ide o autorov, ktorých knihy sa potom predávajú na kusy alebo maximálne na desiatky a do svojej knihy nechcú investovať vôbec – ani zaplatiť korektúru, ani obálku, ani pomôcť propagácii. Požadujú zaradenie svojej knihy do predaja len tak, zadarmo a čo najskôr.

Ak raz autor investuje do písania knihy istú námahu, no má potom problém zaplatiť náklady súvisiace s jej vytvorením, je to pozoruhodné. Najčastejším argumentom je fakt, že ak už autor knihu napísal, niekto iný ma teraz prevziať riziko, s ktorým sa kniha bude predávať.

Neochota investovať (samozrejme, múdro a rozvážne!) do toho, aby kniha uzrela svetlo sveta v tej najvyššej možnej kvalite, svedčí buď o nedostatku odvahy, alebo… o nepochopení 3. bodu tohto článku.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si, prečo sa oplatí využiť Publico.

8. Verí len úsudku priateľov a rodiny

Osobitnou kategóriou sú autori, ktorých rodina a priatelia zohrali hlavnú úlohu ako posmeľovači k ďalšej tvorivej činnosti.

Písať je vždy lepšie ako nepísať (viď bod 5). Ak ale spätná väzba prichádza len od rodiny a známych, treba sa obrniť nedôverčivosťou. Naozaj píšem dobre alebo mi len mama nechce zraniť city? Naozaj mám ísť napísať knihu, alebo mi to kolega povedal len preto, lebo ma chce pozvať na rande?

Existuje veľa možností, ako sa podrobiť kvalitnejšej kritike. Iste, nie každý komentár z literárneho portálu by mať ovplyvniť vašu kariéru (treba rozlišovať, či ho píše večný ufrfľanec alebo skúsený redaktor). Ak si zatiaľ netrúfate poslať poviedku do literárnej súťaže, skúste aspoň osvedčenú radu – zriaďte si jednoduchý blog a pustite svoju tvorbu do sveta.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok o 7 typoch ľudí, ktorí vám môžu pomôcť.

9. Škaredá obálka

O dôležitosti pútavej obálky sme toho už popísali veľmi veľa. Amatérska obálka odradí minimálne 90 % potenciálnych nakupujúcich, zníži dôveryhodnosť autora i očakávania od kvality knihy.

Len o čosi menším hriechom je to, keď autor síce zverí výrobu obálky grafikovi, ale presne mu nadiktuje, čo by malo na obálke byť a ako by to malo vyzerať.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si, prečo obálka bráni predaju vašej knihy.

10. Nerieši vlastnú značku

A teraz sa spýtate – ako budovali vlastnú značku Hemingway či Dostojevský? Určite nemali profil na Facebooku ani promo webstránku, kde by dávali ukážky zo Starca a more či nefotili obálku Zločinu a trestu na Instagram. Lenže nemôžeme porovnávať svet (nielen ten literárny) v 18. – 19. storočí a dnes.

Práve pretlak spisovateľov, tisícky kníh, ktoré vychádzajú každý deň, sloboda tlače a publikovania robia z literatúry ohromné konkurenčné bojisko. Ak chcete uspieť, musíte sa odlíšiť, nech už použijete na propagovanie seba a svojej tvorby online alebo offline nástroje.

Tip: Vyhnite sa tejto chybe a prečítajte si článok o budovaní čitateľskej základne.

Pozor na chyby pri písaní knihy

Je toľko vecí, na ktoré si treba dať pozor! Ak máte pocit, že to sami nedokážete zvládnuť, Publico je tu práve pre vás.

Zaregistrujte sa a nechajte sa počas písania knihy sprevádzať tímom ľudí, ktorí majú s vydávaním kníh dlhoročné skúsenosti.