Láska k písaniu kvitne v každom veku. Neobchádza študentov, ľudí v produktívnom veku ani dôchodcov. Dnes sú podmienky na písanie úplne ideálne – prakticky každý má k dispozícii počítač – a do tejto činnosti sa dá ponoriť aj v dnešných pandemických časoch, kedy si viac hľadáme program na doma. Možno aj preto sa v tejto dobe akoby vrece roztrhlo s rodičmi, ktorí nás kontaktujú s prosbou o radu: moje dieťa píše knihu – čo s tým?

Ako sa deti dostanú k písaniu kníh? Väčšinou sa malými spisovateľmi stávajú tie, ktoré veľa čítajú. Čítanie prebúdza ich fantáziu, buduje vnútorný svet, rozširuje slovnú zásobu, a je len prirodzené, že im potom napadajú vlastné príbehy, ktoré dávajú na papier či ťukajú do počítača. Deťom autorský blok nič nehovorí, nápady chŕlia spontánne a vo veľkom, občas dokonca príbeh ani nedopíšu a už sa vrhajú na ďalší. Tie, ktoré majú kreatívneho ducha a šikovné ruky si k príbehom kreslia aj vlastné ilustrácie a dokonca sa snažia knihu aj zhmotniť: vytlačiť zopár listov, poskladať spolu s kresbami a potom slávnostne odprezentovať celej rodine.

Asi každý rodič sa takejto aktivite svojich detí poteší – je úplne normálne hrať sa na policajtov, učiteľov či predavačov, tak prečo nie aj na spisovateľov?

Lenže čo keď sa z tejto nevinnej zábavky vykľuje niečo viac? A vlastne, kedy sa už detské písačky dajú považovať za niečo viac?

Jednoznačná odpoveď neexistuje, každé dieťa je iné. Píšu nám rodičia 11-ročných detí, ale aj tínedžerov, a posielajú nám ukážku z ich dielok. Kým mladší väčšinou píšu kratšie rozprávky a fantasy príbehy, starších už viac zaujímajú vzťahy a výzvy dospievania, a to sa odzrkadľuje aj v ich dielach, ktorých rozsah sa neraz počíta na desiatky, ba dokonca až stovky strán.

Je pochopiteľné, že s rastúcim počtom strán sa aj vy ako rodičia začnete pýtať, či vo vašom synovi alebo dcére nedrieme skrytý talent, ktorému môžete pomôcť predrať sa na svetlo sveta. Deje sa to predsa aj v iných oblastiach, a ak je dieťa nadané na šport, tanec či štúdium, snažíme sa mu vytvoriť také podmienky, aby ho mohlo prezentovať a rozvíjať.

Mám pomôcť dieťaťu vydať knihu?

Napriek tomu je množstvo rodičov v pokušení ísť kratšou cestou a začnú sa zaujímať rovno o vydanie knihy pre svoju ratolesť. Áno, vydanie knihy je dostupná možnosť prakticky pre každého. Napriek tomu si myslím, že v prípade detskej tvorby je dobré s takýmto rozhodnutím počkať. Prečo?

1. Vydanie knihy je biznis. Až na skutočne výnimočné prípady spolupráce s vydavateľstvom je vašou jedinou možnosťou selfpublishing. A ten niečo stojí. Ak to nechcete urobiť úplne lowcostovo, budete musieť investovať množstvo peňazí – korektúry, grafika či tlač knihy sú náklady v stovkách eur. Vy budete tými, kto dojednáva podmienky, podpisuje zmluvy, rieši vyúčtovanie či ďalšie vydavateľské povinnosti. Nezabúdajte tiež na promo knihy (ak hlavným cieľom nemá byť len samotné vydanie). Porozmýšľajte, či máte čas a financie pustiť sa do toho naplno.
2. Vydanie knihy nerozvíja talent na písanie. Ak je vaše dieťa nadané v akejkoľvek oblasti, prihlásite ho na krúžok, tréning a zaplatíte mu potrebnú výstroj. Nečakáte, že bude hneď hrať za reprezentáciu alebo mať koncert na Pohode. Skrátka ho baví písanie, a možno mu to ide naozaj dobre, ale stále je len na začiatku svojej cesty. Preto by ste mu mali vytvoriť podmienky na to, aby sa v tom zlepšoval. Vydanie knihy mu v tom nepomôže, je veľmi malá šanca, že týmto spôsobom získa potrebnú spätnú väzbu, naopak: počiatočný neúspech knihy (lebo tvorba dieťaťa či tínedžera len ťažko zatrasie rebríčkami bestsellerov) ho môže odradiť.
3. Nechajte dieťa užiť si to. Selfpublishing je naozaj skvelá cesta ako si vyskúšať publikovanie vlastnej knihy. Človek sa pri tom naučí, čo všetko znamená ísť s kožou na trh, uvažuje o svojej knihe v kontexte literárneho sveta a postupne premieňa svoju predstavu na niečo konkrétne. Ten pocit, keď autor napokon uvidí svoju knihu v kníhkupectve, je na nezaplatenie. Dovolím si tvrdiť, že sa to nedá porovnávať so situáciou, keď dieťaťu všetko toto pomôžu zrealizovať (hoci s dobrým úmyslom) jeho rodičia. Buďte tými, ktorí stoja v pozadí pripravení pomôcť, ale nechajte svoje dieťa, nech si touto cestou prejde samo – vtedy, keď na to bude pripravené.

Možno ste si všimli, že som sa zatiaľ vôbec nevenovala kvalite písania. To je možno to, čo vás bude zaujímať najviac a podľa toho budete chcieť zvažovať ďalšie kroky. Kto vám povie, či má vaše dieťa naozaj talent alebo by malo venovať svoje úsilie radšej niečomu inému?

Každý rodič si myslí, že jeho dieťa je šikovné (a tak to má byť), preto pisateľský talent asi nebudete vedieť zhodnotiť sami – najmä ak nemáte jazykové vzdelanie alebo sami nie ste knihomoľ, ktorý dokáže hodnotiť literatúru s odstupom.

Ak máte možnosť, preklepnite si to v škole u učiteľa slovenčiny: deti píšu rôzne slohy, preto vám bude vedieť povedať, či podľa jeho názoru výtvory toho vášho patria k nadpriemeru alebo nie. Samozrejme nespoliehajte sa len na jeho názor, pokojne sa môže stať, že školské zadania plní dieťa s menšou chuťou ako sa venuje vlastnej tvorbe. Preto je dobré už v závislosti od veku povzbudzovať ho získavať spätnú väzbu aj zo širšieho okolia. Možností je v dnešnom online svete veľa: vytvoriť si vlastný blog a písať naň (dávať tam ukážky zo svojej tvorby), využiť rôzne literárne portály (napr. Mám talent, Wattpad), zúčastňovať sa literárnych súťaží (napr. Medzi riadky) a pod.

Prakticky platí to, čo radím aj všetkým dospelým autorom: neustále písať a zlepšovať sa. Ak váš tínedžer dokáže napísať zaujímavú poviedku, nech takých napíše ďalších 50, ak dokáže napísať 300-stranový román, nech si ho odloží a začne písať ďalší. Nie je žiadny dôvod vydávať hneď prvé literárne dielo, ktoré vytvorí. Ale ak sa mu podarí pri tejto záľube ostať a posúvať sa v nej, môže z neho byť naozaj veľký spisovateľ – napokon, mnohí z dnešných autorov bestsellerov začínali práve takto.