Print on demand sme začali testovať približne pred dvomi rokmi. Cenovo dostupná tlač kníh spojená s predajom na základe objednávok je ideálne riešenie pre každého nezávislého autora, ktorý vďaka nej môže predávať svoje knihy bez starostí o plynulosť celého procesu. 

Aby mohli naši autori využívať službu čo najskôr, v jej počiatkoch sme sa sústredili najmä na vysvetlenie toho, čo sa deje s knihou od okamihu tlače. Prípravu podkladov si autori zabezpečovali sami. Pri jednoduchších knihách sa to dá urobiť aj pomocou Wordu, ak má však kniha vyzerať atraktívne, je potrebné zabezpečiť profesionalitu aj pri tejto fáze tvorby knihy. A tak sme začali tvoriť podobu novej služby, ktorá dotvára celý vydavateľský proces.

Jedným z prvých autorov, s ktorým sme si vyskúšali takúto komplexnú spoluprácu, bol Kajo Nagyéri. Okrem redakcie u nás vyskúšal všetky služby vrátane tej najnovšej – sadzby textu. V tomto netradičnom formáte článku môžete nahliadnuť do zákulisia spolupráce medzi autorom a Publicom očami oboch strán, kde uvidíte, ako do seba jednotlivé služby zapadajú a vzájomne sa dopĺňajú.

Začiatok

Ako to videl Kajo?

Napísať knihu je jedna vec; dostať ju k čitateľovi druhá. Myslíte si, že ste hydre odťali hlavu a problémy sa skončili, avšak opak je v prípade rytierov s perom pravdou. Inak to nebolo ani u mňa. Slovenský trh nie je najväčší na svete a ani vydavateľstvá nevítajú každého potenciálneho spisovateľa zrovna s otvorenou náručou. 

Stál som teda pred voľbou buď osloviť tradičné vydavateľstvo, alebo skúsiť šťastie s vlastným vydaním. Od tradičných vydavateľstiev ma pri prvom vydaní môjho diela odradil fakt neistoty. Nepatrí sa naraz poslať rukopis viac ako jednému vydavateľstvu, zároveň na posúdenie si tieto domy kníh nechávajú spravidla aspoň 3 mesiace, častejšie až 6. Ak ma matematika neklame, ak by som bol úspešný pri šiestom vydavateľstve (ak vôbec), mohli by prejsť pokojne aj tri roky. Roky plné frustrácie, že o moju knihu nie je záujem, vyšla z módy, čokoľvek. 

Preto som sa rozhodol pre cestu riskantnejšiu, ale rýchlejšiu.

Ako som sa dostal k Publico.sk? Googlením. Áno, dal som do prehliadača vydaj si knihu sám a medzi prvými výsledkami som dostal na moju otázku odpoveď. Napriek tomu, že web majú prehľadný, pravdupovediac som si úplne nedokázal predstaviť, ako to má celé fungovať. Našťastie, spolupráca s Publicom nie je len typu: daj knihu, zaplať a čau, ale brali mňa i moje otázky (dodnes sme si vymenili približne 150 emailov) vážne a s vysokou mierou profesionality. Práve tento prístup je dôvodom, prečo som do toho nakoniec išiel.

Ako sme to videli my?

Kajo sa nám ozval koncom septembra 2020 so záujmom využiť službu Print on demand. Keďže mal záujem aj o tvorbu e-knihy a jej promo, predbežne mal vybraný balíček POD+PROMO v hodnote 599 €. 

Jeho prvá kniha Čerti sa nesmejú v pekle, ale v raji je detektívny román s prvkami hororu a erotiky, ktorý spája dva príbehy vzdialené od seba vyše tri dekády. V prvom príbehu partia mladých objaví s opustenej vile strašidelné pohanské tajomstvo. V druhom musí mladá vyšetrovateľka prelomiť mlčanie možných obetí enigmatického Kazetového vraha.

Podklady k jeho knihe obsahovali originálne ilustrácie, ktoré sa pri tomto žánri veľmi nevidia. Možno práve preto sme mali hneď od začiatku pocit, že máme dočinenia s autorom, ktorý má podobu svojej knihy dobre premyslenú – a so zdravo ambicióznymi autormi, ktorí sa neboja vybočiť z priemeru, spolupracujeme veľmi radi.

Obálka

Kajo mal jasno v tom, že obálka je pre atraktivitu knihy rovnako dôležitá ako jej vnútro. Je to ako pri vianočnom darčeku – dôležitý je síce obsah, ale i tak si dáme záležať na peknom baliacom papieri a mašličke. Samozrejmosťou teda bol záujem o profi tvorbu obálky. 

Ako sme to videli my?

Kajo mal veľmi podrobne spísanú svoju predstavu o tom, ako by mala obálka vyzerať:

Keď sme túto predstavu prebrali s naším grafikom, odhadol to na pomerne náročné vlastné zadanie, kde by cena služby pre autora bola okolo 300 €. Pre porovnanie, 1 návrh obálky, ktorá je vytvorená bez špeciálneho zadania len na základe obsahu knihy, stojí u nás 139 €. 

Investovať do svojej predstavy alebo to nechať na grafického dizajnéra? Túto dilemu riešia mnohí autori: nechať si obálku urobiť u grafika, ktorý má ku knihe len stručné informácie, alebo priplatiť za to, že spracuje konkrétnu predstavu, ktorú má o obálke sám autor?

Z mojich skúseností, a to nielen v rámci Publica (sama som autorka a vydavateľka), je vždy lepšou voľbou nechať to na grafika, ako sa pokúšať o stvárnenie vlastného zadania. Dokonca aj vtedy, keď výber medzi týmito dvomi možnosťami nie je otázkou peňazí.

V ideálnom svete si pri začatí spoluráce grafik prečíta celú knihu, nielen aby sa dozvedel, o čom je, ale aby sa vcítil do štýlu autora a celkového posolstva, ktoré chce knihou odovzdať. V prípade náučnej knihy by mal mať k dispozícii aspoň rozšírenú osnovu knihy, musí skrátka vedieť, k akej knihe obálku tvorí, kam dielo žánrovo spadá, kto je autorom a aký je vlastne jej príbeh. Na základe tohto poznania potom načrtne zopár nápadov, z ktorých spolu s autorom vyberú niektorú z verzií a tú postupne dopracuje do finálneho výsledku.

V skutočnom svete je však táto spolupráca skôr raritou – objednávok na nové obálky je omnoho viac ako času čítať všetky knihy, okrem toho by sa takýto osobný prístup musel prejaviť aj v cene služby a tvorba obálky by sa ľahko vyšplhala na stovky eur. 

To poznanie danej knihy je však také dôležité, že autor by sa mal zo všetkých síl snažiť, aby grafikovi v čo najstručnejšej forme sprostredkoval informácie o knihe tak, aby si on o nej mohol urobiť čo najlepší obraz. Grafik môže pracovať aj s anotáciou, tá však, najmä v prípade beletrie, býva jemne neurčitá, aby budúcemu čitateľovi nepokazila prekvapenie. 

Preto je lepšie použiť niečo ako rozšírenú anotáciu, v ktorej úplne polopate spíšete, o čom kniha je, bez zbytočne neurčitých náznakov a obrazných vyjadrení. V takom prípade spojlery nehrajú rolu; ak takéto info pripravujete, pokojne prerozprávajte celý obsah aj s pointou. Nie je žiadny dôvod ju tajiť, grafik nie je váš budúci čitateľ, ale váš kolega, ktorý potrebuje knihe čo najlepšie porozumieť. To samozrejme neznamená, že z obálky bude hneď jasné, „kto je vrahom“. Dobrý grafik dokáže do obálky zašifrovať aj to, čo má vyjsť najavo len postupne. Skrátka, informáciami netreba šetriť. Na druhej strane, v rámci takéhoto popisu nemusíte dopodrobna vysvetľovať všetky vedľajšie línie ani predstavovať všetky postavy. V prípade románov teda stačí štvrť-polstránkový opis knihy, ktorý doplníte v odrážkach informáciami, ktoré zachytávajú ďalšie dôležité skutočnosti.

Čím viac info grafik má, tým lepšie to vie spracovať. Samozrejme, vždy je šanca, že to, čo vytvorí, sa vám nebude páčiť, ale to je riziko každej kreatívnej služby. Z mojich skúseností je ale vždy lepšie nechať tvoriť grafika, ako dať mu vyslovene špecifické zadanie, ktoré je nielen drahšie, ale ani nemusí fungovať tak, ako si to autor predstavuje. 

Ako to videl Kajo?

Kto nenapísal vlastnú knihu, nepochopí posadnutosť niektorých autorov, ktorí napriek tomu, že nie sú grafici, mikromanažujú pomaly každý jeden pixel na obrázku obálky. Sám som pôvodne nakreslil, čo presne chcem na obálke a úprimne, toto nie je cesta. Grafik nie je amatér, za jeho prácu ho platia. Dostal som otázku, či skutočne chcem, aby grafik bol len sekretárka, čo spracuje moju požiadavku, alebo ho nechám tvoriť. Nechal som ho tvoriť a bolo to dobré rozhodnutie. Mať obálku od iného nie je úder pre moje ego, ale pocta. Síce platená, ale za umenie sa platí.

• 

• 

• 

• 

Ako sme to vyriešili? 

Kajo svoju predstavu mierne upravil tak, aby nebola úplne špecifická, čo sa týka deja, ale dosť konkrétna, čo sa týka emócie, ktorú chcel vložiť čitateľom pred oči pri pohľade na knihu – tajomno, mystérium, temno. V tejto podobe dávala grafikovi dosť záchytných bodov, z ktorých sa mohol pri tvorbe návrhu odraziť, ale zbytočne mu nezväzovala ruky alebo neprikazovala, ako presne má predstavu stvárniť. Čo bolo najdôležitejšie, využitie ilustrácie sa napokon podarilo do obálky zakomponovať výborne. Kontrast medzi pochmúrnym a strašidelným pozadím s kreslenou ilustráciou vytvára zaujímavý a neopozeraný efekt. Obálka tak dobre evokuje, aký typ príbehu môže čitateľ od knihy čakať, ale je zároveň natoľko originálna, že nápadito sľubuje aj niečo navyše.

Sadzba

Ako sme to videli my?

Službu sadzba textu sme ešte v čase konania tejto spolupráce nemali oficiálne spustenú. Dovtedy boli autori za sadzbu/zalomenie svojej knihy, teda jej prípravu do tlače, zodpovední sami – poskytovali sme len návod, ako si to nastaviť vo Worde, ktorý síce na túto činnosť nie je úplne vhodný, ale pri nedostatku iných možností sa použiť dá.

Veľa sme premýšľali, ako sadzbu našim autorom predstaviť. Problém totiž je, že zmeny, odlišnosti oproti knihe zalomenej vo Worde sú v knihách úplne samozrejmé, no pre niekoho na prvý pohľad neviditeľné a ťažko sa popisuje každá drobnosť, ktorá vytvára kompletný dojem.

Keď sme teda Kajovi navrhli, či nechce túto službu otestovať, vírili mu hlavou rovnaké nejasnosti. Pre vysvetlenie som mu poslala tento zoznam bodov, aby si vytvoril predstavu o tom, ako taká sadzba prebieha. Sadzbe sa venujem dlhšie ako vydávaniu kníh, aj keď nikdy nešlo o hlavnú náplň mojej práce. V Publicu sme na túto prácu prijali nového kolegu, počas testovania služby som ešte jednotlivé zadania spracovávala sama. Každý z nás pracuje trošku inak, ale princíp ostáva rovnaký:

• Kniha by mala mať svoju osobnosť, pôsobiť vyladene a harmonicky, takže vychádzam zo žánru. Je to romantika, detektívka, historický román, young adult? 
• Akú má obálku? Nikdy nerobím vnútro, ak nie je hotová obálka. Ladiť by malo aj písmo, + ak je to možné, font názvu z obálky sa použije aj na titulnej strane.
• Nastavím formát, okraje, hlavičky, pätičky (ak treba – väčšinou pri viac štruktúrovaných knihách). Okraje tak, aby sa kniha dobre čítala aj otvárala. 
• Akú má kniha štruktúru? Iba kapitoly, alebo sa delí aj na časti, príp. podkapitoly?
• Vyberiem fonty pre hlavný text, nadpisy a všetky súčasti, vo väčšine prípadov je to rodina fontov, ktoré spolu ladia. Ide o platené fonty, ktoré máme my zalamovači k dispozícii spolu s profi nástrojom na sadzbu – Adobe Indesign.
• Vytvorím si štruktúru knihy, do ktorej postupne pridávam obsah (titulná strana, tiráž, úvodné strany (citáty, poďakovania…) samotná kniha, zadné strany), nastavím čísla strán. Tie majú tiež svoju logiku (napr. sa neuvádzajú na titulke ani v tiráži).
• Tam už upravujem všetky detaily – odsadenie riadkov, odseky, osamotené riadky na začiatkoch alebo koncoch strán (siroty a vdovy)
• Ak sú v knihe aj obrázky, prejdeme si ich umiestnenie.
• Vygenerujem obsah knihy (ak je to potrebné)
• Skontrolujem rozdeľovanie slov, jednoznakové predložky na konci riadkov a ďalšie písané a nepísané typografické zákonnosti. 
• Vyexportujem do tlače.

Ako to videl Kajo?

Nebudem klamať, keď ma oslovili, či nechcem byť prvý, kto bude mať od Publica službu sadzby, pohladkalo mi to ego. Keď som z eufórie vytriezvel, uvažoval som, čo to vlastne je a pravdupovediac, nevedel som si to predstaviť. Spisovateľ bez fantázie, to som dopadol… Potom som dostal príklad na pár stranách. Najprv som bol skeptický, však aj Verdana alebo Garamond sú dostatočne dobré fonty, ale viete, viac ako obálku, čitateľ sa bude dívať na text knihy, na jej črevá. Ako vyzerajú, ako sú vety zalomené, akú optickú harmóniu vytvárajú… neľutujem, že som nakoniec do toho išiel.

Ako sme to vyriešili?

Odvážny Kajo sa na vyskúšanie sadzby napokon dal nahovoriť, a tu si môžete pozrieť výsledok. Ako vidieť, vnútro knihy nie je len obyčajný text, ale skutočné vnútro, ktoré sa príjemne číta:

• 

• 

• 

• 

• 

Korektúry

Ako sme to videli my?

Spolupráca s Kajom priniesla aj jeden zaujímavý moment. Potvrdilo sa, že je dobré si každú službu otestovať na reálnom príklade.

O čo išlo? Počas sadzby sa ukázalo, že text neprešiel jazykovou korektúrou a pri práci s ním sme narážali predovšetkým na chyby v interpunkcii (priama reč, čiarky a pod.). Kajo nám potvrdil, že korektúru si robil sám, resp. v spolupráci s niekoľkými známymi. Na prvý pohľad tieto chyby neboli vidieť, avšak pri práci s textom pri sadzbe už áno.

Ako sme to vyriešili?

Keďže išlo o testovaciu spoluprácu, urobili sme výnimočný ústupok, a úplne najzákladnejšiu korektúru na vychytanie týchto drobností sme urobili v už zalomenom texte. (Hneď sme si však poznačili a uvádzame to aj na webe, že túto službu poskytujeme len pre texty, ktoré už korektúrou prešli.)

S drobnými opravami posledných preklepov sa samozrejme počíta, aj keby sme však mali opravovať 2 chybičky na každej strane, pri priemernej knihe ide o 600 chýb, ktoré treba lokalizovať a upraviť, čo sú ďalšie hodiny práce.

Po dokončení korektúry sme dali Kajovi aj spätnú väzbu ohľadom textu: ďalší argument pre dôležitosť redakcie, ktorá by z jeho pohľadu finálnemu textu veľmi prospela. 

Ako to videl Kajo?

Je niečo, čo ľutujem? Áno, jedna vec. Mal som viac dbať na gramatickú a redakčnú korektúru. Apelujem na každého, kto si chce vydať knihu, ak už nechcete investovať do obálky alebo sadzby; redakciu ani korektúry nepodceňte.

Už len krok k vydaniu

Ako to videl Kajo? 

Tak, máme knižku, vyzerá pekne zvonka i zvnútra, čas na vydanie, nemyslíte? Ešte nie, síce to pravé „literárnô“ máme za sebou, avšak nesmieme zabudnúť, že vydať knihu nie je len umenie, ale aj biznis.

Prvou témou bolo stanovenie ceny knihy. Úprimne, nemal som najmenšie tušenie, podľa čoho sa rozhodovať. Ak to dám moc draho, nikto to nekúpi; ak moc lacno, každý si bude myslieť, že je to brak hodný recyklačného koša. Po hlbšom porovnávaní situácie na trhu som si uvedomil, že nie je vôbec nutné dávať tlačenú knižku výrazne pod priemernú cenu noviniek. Samozrejme, nový Stephen King v pevnej väzbe bude drahší, ale to sa rozprávame o špičke v literárnom svete. Treba mať realistické ciele. Samozrejme, tím Publico mi aj s týmto vedel poradiť a cena 12,99 € bola na svete. Čo sa týka e-kníh, trend je taký, že e-knižky sú lacnejšie ako ich tlačení súrodenci, no nie o veľa.

Posledným krokom bol prvý nátlačok. Raz držať v ruke knihu je lepší a silnejší pocit ako ju tisíckrát vidieť na čítačke, aspoň v mojom prípade. Nejde však len o prvotné zoznámenie s produktom, ktorý som chcel predávať. Skontroloval som kvalitu papiera, ostrosť ilustrácií, ešte raz si poriadne prešiel text. V tejto fáze je už neskoro na väčšie zmeny v texte, ale zopár drobných preklepov som ešte opraviť stihol. 

Následne som dostal zvyšných 29 kusov, ktoré som mal v balíčku, a téma našich rozhovorov s Publico prešla na termín samotného spustenia predaja. Čo som urobil so zvyškom nákladu? Podaroval priateľom a recenzentom, porozdával na súťažiach, ale o tom už bude ďalší článok.

Ako to vidíme my?

Úplne rozumieme dileme každého autora, ktorý premýšľa nad stanovením ceny svojej knihy. Článok, ktorý sme na túto tému napísali, je stále aktuálny, avšak v prípade tlačenej knihy treba o cene knihy uvažovať aj v kontexte nákladov. Najmä v prípade, keď chcete mať predstavu o tom, koľko vám z predaja každej knihy ostane. Postup opísaný v ďalších riadkoch absolvoval aj Kajo.

Pri e-knihe je to jednoduché, stačí odpočítať DPH a vyrátať dohodnuté % podielu z predaja (u nás 60 %). Je úplne na vás, či cenu e-knihy nastavíte na 3 eurá alebo 10.

Pri tlačenej knihe do ceny vstupuje aj cena tlače daného kusu. Keď riešite tlač a distribúciu knihy po vlastnej osi (mimo Publico), aj tu budete chcieť, aby sa tlačový náklad preniesol do ceny knihy, ale predsa máte o čosi voľnejšie ruky – tlačiarni musíte zaplatiť popredu, teda ešte predtým, ako sa kniha začne predávať, aby ste získali požadovaný náklad. Záleží potom od vás, akú časť peňazí budete chcieť získať späť. Napríklad autori, ktorí vydávajú knihy skôr pre vlastnú radosť alebo širší biznis záujem, sa môžu rozhodnúť tento náklad čiastočne zadotovať.

V prípade Print on demand to funguje inak – keďže kniha sa tlačí až na základe objednávky zákazníka internetového kníhkupectva, vopred nič neplatíte, zároveň však nemôžete pre knihu zvoliť akúkoľvek cenu, ale takú, aby ste sa po odpočítaní DPH a podielu distribútora (v prípade POD je to 35 %) nedostali do mínusu tým, že zostatok bude menší ako spomínaný náklad. 

Najlepšie si to ukážeme na príklade:

• náklady na tlač a poštovné (medzi tlačiarňou a kníhkupectvom) sú u nás pre 300-stranovú knihu formátu A5 presne 5 €
• povedzme, že uvažujete o tom, že kniha by mohla stáť okolo 10 €
• cenu 10 € teda očistíme o 10% DPH (0,91 €), ostane 9,09 €
• z tejto sumy odpočítame 35% distribučnú maržu (3,18 €), ostane 5,91 €
• pri 5 € náklade na tlač vám teda ako autorovi ostane 0,91 €

Ak ste s takýmto podielom spokojní, cenu knihy môžete stanoviť na 10 €, ak nie, môžete ju zvýšiť. Pri cene 11 € by vám napríklad ostalo rovnakým výpočtom 1,50 €; pri cene 12 € by to bolo 2,09 €. Cenu môžete dokonca ešte znížiť, ak by vaším zámerom bolo ju čo najviac stlačiť a dosiahnuť tak teoreticky viac predajov, bez ohľadu na to, že vám z predaja ostane menej alebo nič. Najnižšia predajná cena knihy, z ktorej po odpočítaní DPH a marže ostane pokrytý náklad na tlač, je v tomto prípade 8,46 €.

Aby ste tieto komplikované prepočty nemuseli robiť dlhé hodiny s kalkulačkou v ruke, máme pripravený jednoduchý excelový nástroj. Ten od nás dostanete (s nákladmi vypočítanými pre vašu knihu) v momente, kedy už je jasný finálny počet strán vašej knihy, od ktorého sa primárne odvíjajú náklady na tlač. Vy si v ňom len poskúšate rôzne úrovne ceny a podľa toho, koľko chcete, aby vám z predaja ostalo, určíte finálnu cenu, za ktorú chcete predávať. 

Tabuľka obsahuje aj pomôcku pre určenie ceny e-knihy. Tá sa zvyčajne pohybuje na úrovni 70 % z ceny tlačenej knihy, čo vám tabuľka ihneď ukáže a tiež vypočíta, koľko vám zostane po odpočítaní 20% DPH a distribučnej marže. Pri cene tlačenej knihy 10 € by teda mohla e-kniha stáť 7 €, pričom z predaja by vám v takom prípade ostalo 3,50 €. Samozrejme, opäť môžete s cenou hýbať smerom nahor aj nadol, tu už bez ďalších obmedzení.

Obrovskou výhodou print on demand je možnosť tlačiť knihy už od 1 kusu. Na tejto možnosti je postavený celý predaj knihy, príde však vhod aj v procese príprav. Pri bežnej tlači by ste na poslednú chvíľu stokrát kontrolovali finálne podklady, či je v nich všetko v poriadku, a modlili sa, aby tlačiareň vytlačila kompletný náklad (zvyčajne stovky kusov) správne.

Keďže v prípade POD nie je problém vytlačiť 1 kus, ktorým sa na začiatok otestuje, či všetko vyzerá, ako má, tzv. kontrolný nátlačok je u nás automaticky súčasťou každého POD balíčka a nie je niečím, za čo sa (v bežnej tlačiarni) dopláca. 

Po odoslaní finálnych podkladov do tlače vám nátlačok príde domov (kuriérom) približne do týždňa. Vytlačenú knižku si môžete poprezerať, skontrolovať, pofotiť sa s ňou 🙂 a napokon dať nám vedieť, že môžeme dotlačiť zvyšný náklad. Ak ešte aj v tejto fáze nájdete na obálke alebo v knihe nejakú chybičku, je možné ju opraviť (ďalšia z výhod nátlačku), nemalo by však už ísť o nejaké rozsiahle korektúry a hlbšie zásahy.

Tlač

Ako to videl Kajo? 

Obálka a sadzba vyzerali skvele nielen v elektronickej, ale i v tlačenej podobe. Taktiež ilustrácie sú čisté, kvalitné, ostré. Je však predsa len jedna vec, ktorá ma mrzí, avšak je natoľko subjektívna, že by som ju popravde nemal počítať. Totiž pri hrubších knihách sa knihy tlačia len v brožovanej väzbe. Niektorí autori práveže preferujú paperback, ja osobne by som však ocenil pevnú väzbu. Ak však chcete počuť reakcie mojich čitateľov, ani jednému mäkká väzba nevadila! Dokonca jedna slečna mi povedala, že vyťahané rohy formujú knihu a ukazujú, že si ju jej majiteľ poriadne prečítal 🙂

Ako to vidíme my?

Už si ani nepamätám, či sme možnosť pevnej väzby preberali. Každopádne úplne chápeme túto túžbu po pevných doskách, do ktorých je kniha odetá.

Neviem, či máte prehľad, ako je to vo svete, ale je pravda, že my sme v tomto smere trošku (v dobrom) rozmaznaní. Napríklad v USA je úplne normálne, že knihy vychádzajú ako paperbacky, teda v mäkkej väzbe; a tvrdú dostanú až keď sa z nich stanú bestsellery. 

Ale späť k nám: ak by to bolo možné, tlač knihy v tvrdej väzbe by sme ponúkali od prvého dňa. Pravdou však je, že to technicky nie je možné. 

Technológia, ktorá umožňuje tlač už od 1 ks, čo je potrebné na to, aby sa knihy tlačili expresne na základe reálnych objednávok, je odlišná od tej, ktorá sa využíva v štandardných tlačiarňach, ktoré pracujú následne aj s inými metódami viazania kníh. Je to teda uvažovanie úplne iným smerom, ako to, o ktoré sa snažíme – čo najlepšie využívať práve tento spôsob tlače. Nie je vylúčené, že tvrdá väzba bude aj v tejto oblasti niekedy realitou, zatiaľ je však realitou veľmi vzdialenou.

Záver 

Kajo si u nás objednal nasledovné služby

• POD balíček (print on demand, tvorba e-knihy, promo e-knihy na Martinuse)
• obálka
• sadzba
• jazyková korektúra

Takto vyzerá konečný výsledok:

Posledné slová od Kaja:

Od vydania samotnej knihy a jej objavenia v kníhkupectvách prebehlo už niekoľko mesiacov. S odstupom času vnímam niektoré veci inak než na začiatku. Okrem toho, čo som už spomenul vyššie (prosím, nepodceňujte korektúru!), je jeden kľúčový bod, ktorý by som chcel spomenúť:

Budujte na pozitívach, ktoré po vydaní knihy od svojich čitateľov dostanete. Všimnite si, čo druhí chvália na vašom diele. Postavy? Atmosféru? Znalosť problematiky? Nevnímajte len prípadné negatíva, ale veľmi dobre si všimnite vaše silné stránky a stavajte na nich. Prikladám moju obľúbenú recenziu):

„Knižke nič nechýba, je tam napätie, nebezpečenstvo, strach popretkávané pikantnosťami s prekvapivým rozuzlením. S radosťou a zvedavosťou som sa ponorila do strhujúceho, mrazivého príbehu od prvej strany a čas prestal zohrávať zásadnú rolu.“

Aké silné stránky tam vidíte vy? 🙂