Rozhodnúť sa vydať knihu môže napadnúť kde-komu. Napríklad aj vyštudovanej filmovej producentke Zuzke Dušičkovej. Sama síce knihu nikdy nenapísala a ani to neplánuje, na konte má však už niekoľko zaujímavých kníh. E-knihy o Marínke Somarinke a Dobšinského Krvavý výber, ktoré sme Zum Zum pomohli dostať do predaja, nás zaujali natoľko, že sme sa rozhodli urobiť rozhovor s ich vydavateľkou Zuzkou.

V knižnom svete vystupujete pod menom Zum Zum production, čo je produkčná spoločnosť. Ako ste sa od filmov dostali ku knihám?

Máte pravdu, Zum Zum production bola pôvodne založená ako produkčná spoločnosť. S Markou Staviarskou sme vyštudovali filmovú produkciu a chceli sme nakrúcať filmy, avšak Marka otehotnela a spomenula si na svoj dávny sen písať a napísala Marínku Somarinku – knižku, ktorá deťom pútavým spôsobom vysvetľuje zákulisie filmu. Ďalšie knižky už išli nejako samo a ja som si uvedomila, že chcem ostať pri knihách. Prednedávnom som spustila nový web zumzum.sk, na ktorom je Zum Zum predstavené už len ako vydavateľstvo. K filmu sa v blízkej budúcnosti neplánujem vrátiť, no Marka sa vrátila a v súčasnosti nakrúca hraný film, na ktorý sa veľmi teším.

Aké knihy čítate? Napísali ste sama nejakú knihu?

Rôzne. Napríklad nemám rada alebo skôr nečítam fantasy, no jednou z mojich najobľúbenejších kníh je Pán prsteňov. Takisto nie som fanúšik komixov, no komix Maus je výborný. Páči sa mi Tisícročná včela a knižka Ako som sa stal starostom Reykjavíku. Teraz čítam môj druhý komix v živote – Ekonomix – o dejinách ekonómie. Podobne pristupujem aj ku knihách, ktoré chcem vydať. Nevyberám si podľa témy alebo žánru, musí ma to proste osloviť. Knihu som nenapísala a ani neplánujem.

Ako vznikala Marínka Somarinka?

Autorka Marínky Marka Staviarska mi na grilovačke u nás na terase podala zápisník s prvou kapitolou. Potom som sa už len tešila na ďalšie a ďalšie. Knižka pre deti by však mala byť aj pekne ilustrovaná. Napadlo mi, že frajerka môjho bratranca Jakuba, ktorý je mimochodom grafický dizajnér a knihu zalamoval, je ilustrátorka. S Markou sme ju oslovili a chceli, aby nakreslila svoju predstavu Marínky. A Adelka Režná nakreslila presne takú Marínku, akú sme chceli. Písmo sme si vybrali od môjho kamaráta dizajnéra písma Ondreja Jóba. Takže Marínka Somarinka vznikla s pomocou rodiny a kamarátov.

Ako v dnešnej dobe premýšľa moderný človek, ktorý sa rozhodne vydať knihu? Aké boli vaše myšlienkové pochody, keď ste si uvedomili, aké máte možnosti?

Že najprv musím zohnať peniaze Ak ste malé vydavateľstvo, náklady by sa vám nevrátili.

Uvažovali ste aj o oslovení nejakého vydavateľstva? Ak áno, s akým výsledkom?

Nie. S Markou sme chceli nakrúcať filmy, takže sme si povedali, že knihu hádam vydať zvládneme :).

Prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu s Publicom?

Chcela som, aby sa moje e-knihy predávali v Martinuse a Publico je jeho distribútor.

Čo ste sa pri vydaní knihy naučili? Čo bolo pre vás najťažšie?

Že je neuveriteľne veľa druhov papiera. Síce chcem podporovať domácu produkciu a všetky knihy som tlačila a aj plánujem tlačiť na Slovensku, no pochopila som, prečo niektorí vydavatelia tlačia v Číne. Čo bolo najťažšie? Keď som musela zastaviť tlač a meniť papier. Na druhej strane to bola do budúcnosti dobrá škola.

Ku knihe existuje už aj audiokniha a mobilná aplikácia – je dôležité ponúknuť obsah rôznymi formami?

Myslím si, že áno. Čitatelia majú rôzny vkus a nároky.

Prečo ste sa rozhodli vydať Krvavý výber – knihu s Dobšinského rozprávkami, ktoré si môžete hocikto stiahnuť zadarmo zo Zlatého fondu?

Zlatý fond je výborná vec, lebo zachováva naše kultúrne dedičstvo. Nájdete v ňom aj všetky Dobšinského rozprávky, no pravdepodobne si ich asi všetky neprečítate. Takisto každý rok vydá aspoň jedno vydavateľstvo nejaký výber z Dobšinského. Ja som chcela urobiť výber, ktorý by zaujal aj dospelého čitateľa a trochu ho vrátil do detstva.

Keď so bola malá, rozprávky od Dobšinského boli moje najobľúbenejšie. Po rokoch som si ich prečítala zas a napadlo mi, že by som mohla spraviť výber, ktorý by bol určený aj dospelým. Musím sa totiž priznať, že tie rozprávky ako celok ma už až tak nebavili, opakovali sa v nich motívy alebo boli veľmi podobné. Na druhej strane, niektoré rozprávky boli úžasné a objavila som v nich veci, ktoré som ako dieťa úplne prehliadla, lebo som im vtedy nerozumela. Spravila som teda výber, kde je každá rozprávka iná, navyše doplnená o zaujímavosť od literárnej vedkyne Jany Pácalovej a každá jedna je ilustrovaná iným mladým slovenským ilustrátorom či výtvarníkom. Nachádzajú sa v ňom rozprávky, ktoré som mala rada ako dieťa a mám ich rada doteraz, napríklad Či jesto pravda na svete, ale aj rozprávky, ktoré si z detstva nepamätám, napríklad Pijan.

Aké možnosti propagácie využívate?

Najmä sociálne siete a besedy, ale musím popracovať na PR v médiách. To som doteraz podceňovala a nemala by som.

Aký je váš pohľad na e-knihy?

Do čakárne u lekára alebo na dovolenku nemusíte so sebou ťahať ťažké knihy, čo je super. E-knihy máte ihneď k dispozícii, ale ak si môžem vybrať, uprednostním tlačenú knihu.

Dobšinský – krvavý výber mal byť inak pôvodne aplikácia, no kvôli časovým problém sa z aplikácie stala e-kniha. Trvala som potom na tom, že čitateľom musím okrem formátov EPUB a MOBI ponúknuť aj PDF, v ktorom je kniha pekne zalomená a má atmosféru. A toto mne osobne asi najviac nesedí na e-knihách, že pri formáte EPUB na úkor kompatibility na rôznych zariadeniach kniha nemôže mať dizajn, ktorý by mal dopĺňať zážitok z prečítaného textu. Všetko má svoje plusy a mínusy.

Čo pripravujete do budúcnosti?

Ak všetko dobre dopadne, na jeseň by som mala vydať dve knihy pre deti – Cukrové topánky od Adely Režnej a Čerta Kolofóna od Petra Gärtnera. Pre dospelých pripravujem knihu o živote slovenského fotografa Juraja Bartoša a rozmýšľam aj o vydaní elektronickej verzie Špagátov, knihy zážitkov zo základnej vojenskej služby autora Johnyho Salónku. No a spolu s Markou Staviarskou pripravujeme pokračovanie alebo skôr „doplnok“ k Marínke Somarinke v podobe zošitu plného hier.

Čo by ste poradili mladému človeku, ktorý túži vydať vlastnú knihu a netuší, odkiaľ začať?

Ak si tlačenú knihu nechce vydať sám, musí oslovovať vydavateľstvá, čo býva niekedy dosť vyčerpávajúce, hlavne ak neodpisujú, a ak aj odpíšu, nemajú záujem. V tom prípade si môže sám vydať e-knihu , ktorá síce nebude tak pekne zalomená, ako si prestavoval, ale bude to jeho dielo, na ktoré môže získať ohlasy a s pozitívnymi recenziami sa mu bude do vydavateľstiev ľahšie pretláčať

Zuzke za rozhovor veľmi pekne ďakujem!

A už len doplním, že možnosťou je samozrejme vydať vlastným nákladom aj klasickú tlačenú knihu.